Ako pestovať zemiaky (kompletný sprievodca pestovaním)

Či už ho poznáte pod označením krumpeľ, švábka alebo ľuľok zemiakový, dôležité je to, že ho poznáte. A na Slovensku je naozaj len veľmi málo ľudí, ktorí by s ním nemali skúsenosti. V čom je táto hľuzová rastlina výnimočná a prečo má taký extrémny hospodársky význam? Naučte sa, ako pestovať zemiaky, a odpovede prídu samé. 

Latinoameričan s hrubou kožou

O tom, že kukurica bola najväčším pokladom Aztékov, ste už zrejme počuli. Ale vedeli ste o tom, že rovnakej výsady sa dočkali aj zemiaky? O pár tisíc kilometrov smerom na juh, v chladných horách Peru, ich Inkovia vychvaľovali do nebies.

Mali na to dobrý dôvod. Zemiaky boli odolné, nevyžadovali takmer žiadnu starostlivosť a vyskytovali sa v toľkých  verziách, že si aj ten najnáročnejší jazyk prišiel na svoje.

Preto ak by ste zatúžili po exotických odrodách, navštívte Peru, Čile alebo Bolíviu. V týchto juhoamerických krajinách je diverzita zemiakov najširšia.

Keď sa v 16. storočí vrátili španielski dobyvatelia z Južnej Ameriky späť do Európy, okrem nám dobre známeho zlata priniesli ešte jedno. Bolo celé od hliny a pripomínalo skôr kameň než poklad. Dnes už vieme, že zemiaky boli najcennejším darom, ktorí dobyvatelia prebúdzajúcej sa Európe priniesli.

Na Slovensko zemiaky prenikli až v 18. storočí.

Čo je pre „krumpeľ“ charakteristické

Ľulok zemiakový (korektný názov rastliny) je viacročná bylina s rozvetvenou stonkou. Pokrývajú ju jemné chĺpky. Rovnako ochlpené sú aj pomerne veľké listy.

Pre ľuľok zemiakový sú charakteristické biele, ružové alebo fialové kvety s žltými peľnicami. Zemiak Európanov očaril svojím zjavom. Ako exotická krajina bol pestovaný na európskych kláštorných záhradách.

V tom, čo sa ďalej chystáme povedať, sa ľuľok zemiakový líši od všetkých ostatných „okrasných“ rastlín. Jeho pestovateľov totiž viac než kvety zaujímajú hľuzy ukryté pod zemou. Môžu mať najrozličnejšie tvary.

Určite to dobre poznáte. Chcete si pripraviť menšiu zemiakovú prílohu k mäsu, no akýkoľvek zemiak chytíte do ruky, zdá sa vám buď príliš veľký, alebo naopak primalý.

V tomto sú hľuzy ľuľka zemiakového nevyspytateľné. Na čo sa môžete spoľahnúť, je ich farba. V drvivej väčšine prípadov má svetlohnedý, prípadne mierne žltkastý odtieň.

Dobre vyvinutý zemiak môže tvoriť až z 85 % voda, okolo 12 % škrobu a 3 % bielkovín.

Zemiak na zdravie

Na prelome stredoveku a novoveku bol zemiak v Európe považovaný za všeliek proti rôznym ochoreniam. Jeho konzumácia sa odporúčala na hnačky aj tuberkulózu. Panovalo tiež presvedčenie, že zemiak je účinné afrodiziakum.

Dnes už vieme, že tieto informácie nie sú pravdivé.

Zemiak je však napriek tomu plný vitamínov, ktorým by ste sa nemali vyhýbať. Patria k nim predovšetkým vitamíny B a C, dôležité pre správne fungovanie organizmu.

Okrem svetlých stránok má zemiak aj jednu temnú, alebo skôr zelenú.  Zelené fliačiky na hľuze sú výsledkom zvýšenej koncentrácie jedovatej látky solanín. Pri príprave jedla preto tieto časti vždy dôkladne orežte.

V malej koncentrácii je solanín pre dospelého človeka neškodný. O koho by ste si mali robiť starosti, sú deti. Pre tie môže byť otrava solanínom smrteľná. Opäť ide o nadmernú konzumáciu, čo je za bežných podmienok vysoko nepravdepodobné. Vedieť by ste o tom ale mali.

Varné typy zemiakov

Zemiaky nedelíme iba na veľmi skoré (napríklad Minerva, Gloria), skoré (napríklad Vitara, Sirius) a stredne skoré (Agria, Satina), ale rozdeľujeme ich aj podľa využitia. Typ zemiakov vyberajte s rozvahou podľa toho, na čo ich chcete využiť.

Na výber máte zo štyroch alternatív:

Kedy sadiť

Ako sme už spomínali, zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky. Na chlad sú zvyknuté, ale mráz, to už je niečo iné. Uistite sa preto, že v čase sadenia neklesne teplota pod nulu. Komplikáciám sa vyhnete, keď sa do sadenia pustíte koncom marca, prípadne začiatkom apríla.

Čo spraviť predtým, než začnete sadiť

Zemiaky sú jarná rastlina. Pôdu, do ktorej ich chcete sadiť, si pripravte už na jeseň. Dobre ju poorte, nech je kyprá. Môžete použiť aj hnojivo. Nezáleží na tom, či bude prírodné alebo chemické. Dôležité je, aby obsahovalo dostatok horčíka.

Ďalšou neodmysliteľnou súčasťou predvýsadbového obdobia je predklíčenie zemiakov. Umiestnite niekoľko hľúz do bedničky a jemne ich zakryte hlinou. Po pár týždňoch hrubá koža praskne a za slnkom sa začnú ťahať čerstvé klíčky.

Čítate správne. Bude to trvať niekoľko týždňov. V priemere až štyri. Preto túto etapu prípravy neodkladajte na poslednú chvíľu. Inak sa môže stať, že budete prvú znášku zbierať až na jeseň.

Zemiaky nikdy neskladujte v blízkosti jabĺk. Etylénový plyn, ktorý vylučujú, by zemiakom uškodil.

Fáza sadenia

Každý, kto vie, ako pestovať zemiaky, vám povie to isté.

Najúčinnejším pracovným nástrojom je stará dobrá motyka. Narobte zopár hriadok. Od seba navzájom by mali byť vzdialené približne trištvrte metra.

Do 10 centimetrov hlbokých jamiek nausádzajte naklíčené zemiaky vo vzdialenosti 30 centimetrov od seba. Následne riadok polejte.

Aspoň dvakrát počas obdobia vegetácie riadok preplejte a pôdu prevzdušnite. Počínať si pri tom musíte obzvlášť opatrne, aby ste neporušili sieť podzemných koreňov. Zemiaky pravidelne polievajte.

Ako zakročiť proti škodcom

Nechvalne známym likvidátorom zemiakov je pásavka zemiaková, známejšia pod ľudovým označením mandelinka. Jej larvy dokážu v priebehu niekoľkých dní zlikvidovať celú rastlinu. Jediný spôsob, ako proti takejto presile bojovať, je použitie postrekov.

Okrem mandeliniek zemiaky ohrozujú aj drôtovce, larvy kováčikov.

Žiaľ, v boji proti nim ste bezmocný. Z hygienických dôvodov je zakázané sypať granulované insekticídy ku koreňovej zelenine.

Nie len živočíchy majú na zemiaky chuť.

Napádajú ich aj rôzne plesne, z ktorých najrôzšírenejšie sú pleseň zemiaková, mokrá hniloba, duchá hniloba, škvrnitosť listov a obyčajná chrastavitosť.

Ako spoznám, kedy je čas na zber?

Ako pestovať zemiaky už viete. Nebude vám to však nič platné, ak sa nenaučíte rozpoznať, kedy vám vaše zemiaky naznačujú, že už chcú ísť zo zeme von. Jasným znamením je žltnúca vnať.

Akonáhle si zmenu farby všimnete, všetku ju odstráňte. Počkajte 14 dní a v suchých podmienkach sa pustite do zberu úrody.

Dávajte si pozor, aby ste zemiaky nedoudierali alebo neporanili. V okolí rán sa totiž začne zhromažďovať jedovatý solanín a časť alebo celý zemiak sa stane nepožívateľným.