Tradičná, chutná, niekedy aj štipľavá, no hodí sa skoro ku každému jedlu. Presne taká je paprika ročná, jeden z najobľúbenejších druhov zeleniny nielen na Slovensku. Prinášame vám rady a tipy, ako pestovať papriku aj u vás doma.
Paprika predstavuje veľmi populárny druh zeleniny, ktorý má tisíce odrôd a je známy po celom svete. Existuje niekoľko druhov, tvarov, farieb, chutí a textúr, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov sveta.
U nás sa najčastejšie v kuchyni stretnete s:
- kápiou – ide o sladký, dužinatý a nepálivý druh,
- klasickými paprikami – poznáme pálivé a nepálivé,
- čili papričky – ide o malé, aromatické a pálivé papriky.
Väčšina týchto druhov rastie vo forme kríku, v našich slovenských podmienkach tieto kríky dorastajú až do výšky 1 metra. V skleníkoch ešte o čosi viac.
Obsah článku
Pôvod papriky ročnej, latinsky Capiscum annuum
Paprika pochádza z teplých oblastí, a to konkrétne zo Strednej a Južnej Ameriky, kde ju miestni ľudia pestovali už niekoľko rokov pred naším letopočtom. Niektoré druhy paprík však majú svoj pôvod aj v ďalekej Indii.
Do našej európskej oblasti sa paprika dostala v roku 1493, a to vďaka slávnemu moreplavcovi Krištofovi Kolumbovi. V našej oblasti sa však musela prispôsobiť miestnym klimatickým podmienkam. Neskôr, konkrétne v 17. storočí papriku pestovali nielen v Európe, ale rozšírila sa aj do Afriky a Ázie. Takisto spoločne s kolonizátormi sa onedlho dostala aj do Severnej Ameriky.
Účinky a využitie papriky vo vašej domácnosti
Z pohľadu zdravia a pozitívnych vplyvov na naše telo, paprika obsahuje najviac vitamínu C. A to dokonca spomedzi všetkých druhov zeleniny.
Aké ďalšie vitamíny a užitočné látky nájdete v jednotlivých farebných odrodách papriky?
- zelená paprika – obsahuje karotenoid a chlorofyl,
- červená paprika – obsahuje betakarotén a lykopén, ktorý chráni pred niektorými druhmi rakoviny,
- oranžová paprika – ukrýva v sebe alfa- a gamakarotén,
- žltá paprika – obsahuje luteín a zeaxantín, ktoré majú priaznivé zdravotné účinky pre vaše oči.
Rovnako sa paprika vďaka vitamínovému mixu vitamínov ACE využíva aj na posilnenie imunity. A to tak, že posilňuje prirodzenú obranyschopnosť organizmu a chráni telo pred rôznymi infekciami.
Naopak Flavonoidy obsiahnuté v paprike zrieďujú krv, chránia pred trombózami a poruchami prekrvenia. Vitamíny A, C a E sú takisto „priateľmi pokožky“, pretože pomáhajú zachovať jej pružnosť a spomaliť tvorbu vrások.
Čo sa týka využitia papriky, môžete ju využiť niekoľkými spôsobmi. Najčastejšie sa paprika využíva na zaváranie a varenie.
Zaváranie a varenie
Papriku môžete pripraviť a konzumovať viacerými spôsobmi, najčastejšie ju však viete využiť:
- surovú,
- grilovanú,
- plnenú papriku syrom alebo mäsom,
- ako korenie do polievok a omáčok,
- ako súčasť varených a dusených jedál,
- zaváranú.
Na zaváranie môžete použiť rôzne typy odrôd, najčastejšie sa však používa odroda alma (guľatá jabĺčková paprika) a kápia.
Postup pestovania papriky krok za krokom
Pestovanie papriky je všestranný proces, ktorý môžete uskutočniť na rôznych miestach v domácnosti. Papriku môžete pestovať buď na balkóne, vo vnútri v kvetináči, na záhrade, v skleníku či dokonca aj vo vhodnom substráte vo vreci.
Hoci paprika nevyžaduje nijakú extra starostlivosť, stále je potrebné dodržiavať určité pokyny a rady. Ako pestovať papriku efektívne sa dočítate nižšie.
Paprika od semienka a starostlivosť o sadenice
Papriku najčastejšie sadíme zo sadeníc, ktoré si môžete sami predpestovať, alebo ich môžete kúpiť vo vybraných predajniach. Odporúčame vám však predpestovať si vlastné sadenice, ktoré budú kvalitné, rôznorodé a hlavne vaše.
Dôležité je v tomto prípade načasovanie sadeníc. Ich výsadbu je teda potrebné načasovať 6 až 8 týždňov pred výsadbou v záhrade. Sadenice môžete vypestovať doma na parapete alebo v zimnej záhrade. Dôležité je mať ich na slnečnom mieste, čo zodpovedá aspoň 4 hodinám na priamom slnku.
Takisto musíte v tomto prípade myslieť na teplotu. Tá by mala byť stabilná, v priemere od 20 až do 30 °C. A to z toho dôvodu, že až pri tejto teplote začínajú semienka klíčiť.
Tieto semienka môžete vysadiť do hlbších výsadbových nádob (napr. plastových pohárov), ktoré majú minimálnu hĺbku 10 cm.
Pri vysádzaní semienok by ste mali myslieť aj na:
- použitie štandardného záhradníckeho substrátu, pričom nádoby musia mať na dne drenážne otvory,
- na prekrytie semienok, ktoré prekryjete približne 0,5 cm vrstvou substrátu,
- substrát udržiavajte vlhký, nie premočený,
- do jednej nádobky môžete zasadiť aj viac semienok, po vyklíčení necháte rásť tie životaschopnejšie,
- akonáhle paprika dosiahne výšku 10 až 20 cm, môžete ju vysadiť.
Postup sadenia papriky krok za krokom
Keďže paprika je teplomilná rastlina, najlepšie obdobie pre výsadbu vo voľnom priestranstve je od polovice mája. Paprika potrebuje na svoj rast teplotu približne od 25 do 28 °C. Ak teplota klesne pod 10 °C, rast papriky sa zastaví. V skleníku ich môžete začať vysádzať už koncom apríla, primárne však na slnečnú stranu.
Každá odroda papriky by sa mala vysádzať podľa jej stanovených potrieb. V priemere sa však paprika vysádza približne 60 cm od seba. Čím väčšie papriky budete pestovať, tým budete potrebovať lepšiu oporu pre stonku. Ideálne je používať oceľovú alebo drevenú palicu.
Vedeli ste, že paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny? Z tohto dôvodu je potrebné papriku pred samotnou výsadbou do záhrady aklimatizovať. Tento proces trvá 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnite na pár hodín denne do záhrady.
Ak budete papriku pestovať na balkóne či terase, budete potrebovať špeciálne nádoby. Ide o nádoby s odvodňovacími otvormi. Dôležité je takisto v tomto prípade použiť hrubšia drenážovú vrstva a oddeliť ju netkanou textíliou. V záhrade sa odporúča nastielať fóliou, ktorá udržiava vlahu a predchádza rozšíreniu buriny. Hrúbka substrátu v nádobe by mala byť približne 20 cm.
Hnojenie, zálievka a kvalita pôdy
Ako pestovať papriku tak, aby mala dostatočnú výživu a vlahu?
Pôdu, kde paprika rastie, je potrebné nielen prekyprovať, ale aj hnojiť. Darí jej v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušnia a vytvoria ideálne podmienky pre jej rast. Ak je takáto pôda dostatočne výživná, vydrží vám po celú sezónu. Ak však v pôde chýbajú určité živiny, môžete ich doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK.
Čo sa týka polievania, paprika je náročná na vodu. Jej nedostatok spôsobuje tmavnutie vrchných listov, prebytok naopak spôsobuje žltnutie rastliny.
V teplejších dňoch by ste mali papriku polievať v ranných hodinách. V období, keď paprika rodí svoje prvé plody, by ste ju mali polievať a zavlažovať pravidelne. Konkrétne ide o polievanie a zavlažovanie ku koreňom s odstátou vodou, v dávke do 30 mm každých 7 dní.
Zber papriky
Keďže plody papriky dozrievajú postupne, aj zber by mal byť postupným procesom. Plody nechajte na paprike dozrievať až dovtedy, kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie necháte plody na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú.
Takto pozbieraná paprika je vhodná na okamžitú konzumáciu. Ak sa však rozhodnete papriku uskladniť, môžete ju buď zavariť, usušiť či zamraziť.
Semienka nehybridných paprík je možné využiť aj na výsadbu v budúcich sezónach.
Choroby a škodcovia, s ktorými sa môžete pri pestovaní papriky stretnúť
Rovnako, ako aj pri pestovaní iných rastlín, sa môžete aj pri pestovaní papriky stretnúť s rôznymi škodcami a chorobami.
Stolbur papriky
Patrí medzi vírusové choroby papriky a prenáša sa rôznymi druhmi cikádok. Tie napadnú listy, ktoré postupne zožltnú, až odumrie celá rastlina. Prevenciou sú v tomto prípade opakované postreky proti cikádam.
Suchá škvrnitosť plodov
Prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov, ktorý je zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Prevenciou proti suchej škvrnitosti plodov je dostatočné zavlažovanie, vyrovnaná výživa rastlín a hnojenie listovými hnojivami s obsahom vápnika.
Vošky
Ide o škodcov, ktoré sa dokážu veľmi rýchlo rozšíriť. Vošky spôsobujú žltnutie a opadávanie listov, takisto prenášajú aj rôzne vírusy. Na takto napadnutú rastlinu je vhodný prípravok proti voškám, no pred jeho kúpou sa musíte uistiť, ktorý konkrétny druh vašu rastlinu napadol.
Medzi ďalších škodcov, ktorí môžu napadnúť vašu vysadenú papriku, patria:
- Roztočec chmeľový,
- Strapka západná,
- Molica skleníková.